17.Tajomstvo
k IVAREEL
Len čo sme vošli,poobzeral som sa.Nič divné,len pár krabíc a debničiek poodkladaných v zadných uličkách.Lily zliezla z koňa,tak som ju nasledoval.Zaviedla ho do stajní,kde som nešiel.Postával som vonku pred stajňami.Keď vyšla,ukázala na hostinec oproti.
,,Čo to je vlastne za náhrdelník?"spýtal som sa po chvíli.Kráčali sme k hostincu a ona pokrútila hlavou a zamrmlala:,,tu to nebudem rozoberať."
,,Iste"otvoril som dvere,a nechal ju vojsť prvú.Rázne vstúpila dnu.Všeci na ňu pozreli,a ona rukami chytila ,a tak prázdne,revolvery.Pohlady prešli z jej tváre k revolverám,ku mňe a späť k pohárom.Prešla k pultu a ja som nervózne postával vo dverách,až som vstúpil aj ja a dvere som zavrel.Nepočul som,čo hovorí,tak som len mlčky čakal a pozoroval ich.Lily niečo rukami naznačovala,zatiaľ čo hostinský len prikivoval a podal jej klúčik.
,,Poď"povedala mi a začala kráčať po schodoch.Nasledoval som ju so zívnutím.Bol som unavený a hladný.Odomkla klúčami izbu a vošla dnu.Potom sa otočila na mňa,lebo som ďalej postával pri dverách.
,,Daj mi klúče od izby"povedal som .
,,Ale jedna izba,jedny klúče"povedala a pohlad som uprel na manželskú posteľ.
,,To ako...ako..."zasekol som sa.
,,Áno,budeme spolu na izbe,zdržíme sa tu ale tri dni"povedala,zvliekla si kabát a zavesila ho na vešiak.Pod ním mala svoj červený pulóver,čiernu košelu a,samozrejme,nohavice.
,,Čo tu budeme robiť tri dni?nechápavo som na ňu vyvalil oči.
,,No oddýchnuť si,načerpať sily,zásoby,náboje,zbrane..."začala vymenúvať a stiahla si rukavice.Ovorila zásuvku kde ich uložila,zásuvku znova zasunula,sadla si na posteľ.Zmetene som pokrčil plecami a pozrel von oknom.
,,Takto ale ísť spať?Budeme popletený....v noci hore cez deň spať?"pokrútil som hlavou.
,,Nie,môžme si ísť nakúpiť veci a tak"povedala a postavila sa.Z kabáta vitiahla náhrdelník ktorý si zavesila na krk.Višli sme z izby a ona opäť zamkla.Vyšli me z hostinca.Najprv sme zamierili ku krajčírovi,kde my kúpila čierny koženný kabát,ktorý sa v tomto počasí zišiel,nové čižmy.Hneď tam som si to obliekol a staré čižmy som hodil do najbližšej uličky.Ďalej v poradí bola zbrojnica.Tam Lily kúpila hŕbu strieborných nábojov,a škatulky si vopchala do batôžtekov na opasku.Nejaké mi podala,a ja som ich vložil do hlbokých vreciek kabáta.
Zobrala ďalšie dva revolvery,za ktoré zaplatila velké peniaze,kušu,ďalší kord a nejaké dýky.Na stôl položila mešec a všetko mi strčila do rúk.
,,Čo..."dostal som zo seba a zatackal sa pod váhou vecí.
,,Hádam ťa nenechám zabiť Ivi"povedala a vyšla s obchodu,a ja som ju nasledoval triediac veci.Kord za opasok,revolvery po bokoch,dýky do puzdier na kabáte ale kuša...Nevedel som,čo s ňou tak som si ju prehodil cez plece.Prešli sme späť k hostinci a Lily obednala obed.Už som sa začal cítiť hlúpo,že všetko platí ona ale nemal som ani päták.Trochu nervózne som sa zohol k obedu a začal som jesť.Za oknami sa už tmievalo,a my sme akurát dojedli.Postavil som sa a schmatol kušu.Lily sa postavila tiež.Prešli sme znova po schodoch,a a som chodil trochu tackavo,lebo ma ťažila váha vecí a hlavne kabátu.Dotackal som sa pred izbu.Dvere už boli otvorené a Lily sedela v kresle,a v ruke držala nejakú drobnú flašku.Vošiel som dnu,dvere som za sebou zavrel a kušu som položil na stôl v rohu izby.
,,No,tak čo je ten náhrdelník zač?"spýtal som sa a kabát som zavesil na vešiak vedla toho jej.
,,Tieto náhrdelníky nosia len členovia nášho kréda."odvetila pokojne a odchlipla si z flašky.Odopol som kord a vložil ho do skrine.Za ním som dal aj dýky a jeden revolver,zatiaľ čo druhý som mal stále na boku.Odtiahol som sa od skriňe.
,,A čo je na tom vašom krédu zaujímavé?"pýtal som sa ďalej a sadol som si do kresla oproti nej.
,,No,je to krédo proti takým ako sú Divoký,Tieňe,Lycani,Vampíri..."pokračovala a flašu položila na stolík.Jeden pohlad na flašku a hneď som zistil čo to je-tvrdý alkohol.Mlčal som a nechal som ju pokračovať.
,,No a ľudia nás poznajú-boli sme deviaty.Jedného sme stratili.Na jednej z našich akcí ho totiž kusol vlkodlak.No stalo sa z neho to,čo tolké roky vraždil.Nemali sme na výber-museli sme zabiť svojho brata.Nešlo to.Poznal naše kroky,naše ťahy,pasce,útoky proste všetko.Vedel ako zaútočíme a vedel,ako sa má na to brániť.Nechytili sme ho."zahryzla si na chvílu do pery.Na tvári sa jej zjavil smutný výraz a zamrmlala:,,Chudák Felios".Prekvapene som zamrkal očami a ona len prikývla.
,,Áno,Felios.Odvtedy nás bolo osem.Lenže,ďalší nasledoval hneď po ňom.Toho dorazila svorka vlkov na severe.Nevieme naisto,či je mŕtvy alebo nie.Ale videli sme,ako sa na ňho vrhá svorka Polmesiacových vlkov.S tím nevieme čo sa stalo a odvtedy a severu vyhýbame,a namiesto toho sme zamierili na juh.Tam,nás však v močiaroch prekvapili bludičky.Ďalšieho z nás,dostali.A potom,keď sme sa vracali,tak nášho štvrtého brata dostal Sukubus.Lenže,v poslednom nás zastihol,ako ho my voláme,Lucifer.Je to vládca Tieňov.ten nám jedného brata zajal a doteraz sme ho nevideli.Zostali sme len štyria.Štyria:Ja,Bartolomej,Rousir a Laura.Každý šiel inde.Ja som tu,Bartolomej je v Bermundskom trojuholníku kde sa vraj nachádza Kraken,Rousir je v Jeruzaleme,kde vraj behá Gabriel a Laura...Laura...tá..tá je upírka"vitisla zo seba.Počúval som ju pokyvujúc hlavu,no ku koncu som prekvapene roztvoril oči.
,,Upírka?No,a nemali by ste ju..."preglgol som.
,,Mali...mali ale...je to sestra,a mám ju rada,nem-nemôžem...nikto o nej nevie,je totiž najbližšie ku mne"povedala a začala vzlykať.Tvár si skryla do dlaní a vzlykajúc dodala:,,Ak sa to niekto z našich dozvie..či už Bartolomej alebo Rousir či Majster tak...ju zabijú".
,,Vy máte Majstra?"spýtal som sa,postavil sa a prešiel k jej kreslu.Sadol som si na operadlo kresla,a objal ju.Prikývla a dalej ticho vzlykala.Nevedel som si predstaviť,že by som mal zabiť niekoho koho mám rád.
,,Kľud.Nezabijú ju.Nikto o tom nevie."ukludňoval som ju hladkajúc po jej červených vlasoch.Po chvíli stíchla a utrela si slzy.Začul som tiché vrčanie.Prekvapene som na ňu pozrel.
,,Vadí ti,že ťa obímam?"spýtal som sa a ona pokrútila hlavou:,,nie,som len rada že ma dr..."stíchla a hladela do zrkadla na stene.Ponad jej plece som civel na okno.Z neho na mňa hladela krvavá,zúrivá tvár Feliosa.