18.Pasca
IVAREEL
Prekvapene som hladel na Feliosa za oknom.Jednou labou sa držal rímsy,zatiaľ čo druhou vyrezal sklo z rámu a vyhodil ho na ulicu.Zavrčal na mňa a ja som na ňho stále šoknuto hladel.Lily sa odo mňa otiahla,schmatla flašu a hodila ju do ňho.Priskočila k stolíku,vitiahla rukavice a natiahla si ich.Felios sa flaške vyhol a tá sa rozbila.Tekutna vo vnútri sa rozliala po zemi.Felios znova zavrčal.Pomaly som cúval,schmatol kušu a vystrelil strieborný šíp mieriac na jeho odpornú chlpatú hlavu.Laba mu vystrelila dohora a chytila mj šíp tesne pred jeho tvárou.Zavrčal a šíp odhodil dole.Priskočil som k skriny a v rýchlosti som si pripol kord ku opasku a revolver som si nechal v ruke a otočil sa k Feliosovi a vypálil som po ňom.Preskočil z jedného okna k druhému a aj to otvoril.Lily sa rozbehla a schmatla kabát a hodila ho na seba.Pri tej rýchlosti sa však šmykla,zvalila sviečku čo bola na stolíku a padla na zem.Sviečka sa zkotúlala až k alkoholu.Pozrel som si pod nohy.Stál som v strede mokrej dlážky.Felios na mňa s úškrnom kukol a otočil sa k Lily.
,,Už sa teším,keď Laure roztrhnem hrdlo"potom skočil do hora a ja som za ním naslepo vystrelil.Oheň zo sviečky prešiel do mokrej dlážky.Stihol som doskočiť,no hneď za mnou bola postel.Podrazila mi nohy a ja som sa prekopŕcol cez postel na dlážku.Lily sa stihla postaviť a nevnímajúc oheň pribehla ku mne a vyhŕkla:,,Musíme ísť zachrániť Lauru,nesmie zomrieť to..to neznesiem ,musíme sa k nej skôr než Felios".postavil som sa a zdvihol revolver zo zeme a dal si ho do puzdra.Oheň olizoval lavú časť skriňe,tak som tam pribehol,otvoril dvierka,vitiahol dýky a položil ich na stolík.Hodil som na seba kabát a dýky som si dal do puzdier.Lily už vybehla von a ja som ju nasledoval.Hostinský aj s mužmi čo pili pivo na nás prekvapene hladeli.Vybehli sme von rovno k stajniam.Lily zobrala svojho čierneho koňa aj s dákym druhým,hnedým.Na tretíkrát som vyliezol na koňa a cválal som tesne za ňou.
,,Feliosa nedoženieme,ale zastaví sa ešte doma,a my zase vieme najkratšiu cestu"zakričala na mňa,a trochu som kopol koňa do slabín.Konečne som šiel zarovno nej.
,,A čo keď tam predsa len skôr než mi?"spýtal som sa a Vietor mi víril vlasy.Išli sme dosť rýchlo na to,aby nás nedobehli na iných koňoch,no vlkodlak by nás dobehol raz dva.Lily pridala a ja tiež,až som sa bál že sa kôň podkne a skončím niekde v kríku.
,,A,Laura je vlastne kde?"spýtal som sa,keď sme leteli po ceste.Skoro doslova-konské kopytá sa ledva dotýkali zeme.
,,Na zámku neďaleko odťiaľto,pešo je to deň cesty,ráno by sme tam mali byť"odvetila hladiac vpred.Až teraz som si spomenul,že v dohárajúcej izbe som nechal kušu.A sakra...no nevadí.Rukou som chytil svoju dýku z čierneho kameňa.Ďalej sme pokračovali mlčky,v nádeji že to stihneme prv,než Felios.
*** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** ***
Slnko akurát vykúkalo spod zeme a my sme vybehli z lesa a zabrzdili.Pred nami sa týčil obrovský hrad na hore.Nebol vysoko,viedla k nemu cesta,popri ktorej stále niekolko desiatok domov.Pomaly sme klusali po ceste.Niekolko dedinčanov už kráčalo po ceste a v rukách držali vidle,hrable,motyky,sekery,lopaty...sklopené k zemi alebo prehodené cez plece.Len čo nás zazreli tak si nástroje chytili do rúk ako zbrane a začali sa k nám blížiť.Znervóznel som.Bolo ich niekolko desiatok.Lily pokojne pokračovala v ceste hladiac pred seba,zatiaľ čo ja som sa stále nervózne obzeral.Zdalo sa mi,že niektorý dedinčania majú chlpatejšie ruky,tvrdší výraz v tvári,jazvy,iné oblečenie...meče?odkedy majú dedinčania meče?Obklúčili nás no nezastavovali sme a oni ustupovali.Pozrel som sa na strechy.Stále sa mi niečo nezdalo.Tie strechy...na chvílu sa mi zdalo,že sa niečo pohlo na streche.Počkať!Teraz zase.Nejaký tieň sa blížil ku nám.Vitiahol som revolver no neskoro.Pevná sieť ma zrazila z koňa a dopadol som na zem.Dedinčania sa okolo mňa zhŕkli .Lily sa otočila.Sieť na ňu padla,zviazala ju a zošuchla sa z koňa.Na streche sa ukázal Felios.
,,No čo,hádam ste si nemysleli,že tu budete skôr než my"povedal posmešne.My?Niektorý dedinčania vystúpili z davu a otočili tvár k hradu,ku ktorému smerovala cesta.Felios zoskočil pred nich zo strechy.
,,Tam,na tom hrade,je niekto kto zničil našu Pani"začal hromovým hlasom a všeci vytrčili ruku dohora,zatiaľ čo druhou zovreli rukoveťe mečov.
,,Preto je našou povinnosťou,zničil vraha našej Panej,pomstiť jej smrť a vrátiť úder našim nepriateľom!"pokračoval a všeci ho pobvzbudzovali,no jeden z davu vykríkol:,,Patril si k nim aj ty!"Vystúpil z davu.Veľký skoro ako Felios,dva pokrivené meče na chrbáte,revolvery na bokoch,dýky na hrudi.
,,To je minulosť,nebudeme to tu riešiť"odsekol Felios a pozrel sa na ňho:,,Hádam nebudeme riešiť staré spory a zabudneme na pomstu?".Muž prikývol a odstúpil od neho do davu,no stále mal naštvaný výraz.
,,Taste meče!Nikoho nešetrite,zajtatcov neberte!"dodal ešte Felios,a všeci sa rozbehli k hradu.