19na hrade
IVAREEL
Zahniezdil som sa a snažil sa uvolniť si ruku.Išlo to až som mal nakoniec jednu ruku ako-tak volnú.Vitiahol som svoju dýku a prerezal sieť,postavil sa a stiahol ju zo seba dole.Dedinčanie sa ku mne blížili.Pribehol som k Lily a odrezal som sieť čo ju pevne držala a odhodil ju nabok.
,,Lily?"spýtal som sa ticho.Otvorila svoje jasné,zelené oči.Prvý dedinčan chcel do mňa zabodnúť sekeru.Vitiahol som revolver a namieril mu ho na hlavu.Zaváhal no ostatný sa stále blížili ku mne.Dýku som si vložil do puzdra,vitiahol druhý revolver a namieril na ďalšieho.
,,Skúste to"povedal som s úškrnom.Lily sa postavila a chytila si náhrdelník na krku a otrčila im ho.Vystrašene na mňa hladeli a keď uvideli jej náhrdelník zavrčali a niekto zozadu po nej hodil vidle.Odskočila a tie sa zaryli do zeme.Začali sa k nám približovať.jedným revolverom som namieril na toho pred sebou.So zúrivosťou v tvári ku mne kráčal držiac v ruke sekeru.Stisol som kohútik.Ozvala sa rana a dedinčan,s dierou v hlave,klesol k zemi.Sekera mu vipadla z ruky.Ani jeden sa na mňa nepozrel a ďalej kráčali.Zastrelil som ďalšieho.A ďalšieho.Prvá sekera mi prešvišťala popri,aj tak zranenom pleci.Lily sa mrštne vyhýbala a kordom zrážala dedinčanov k zemi.Všimol som si v ich "slučke"dieru.Jediné mieto,kto neboli dedinčania.Na kraji,pri múre domu.Tadiaľ by sme sa mohli dostať.Strelil som jednému do brucha a vysadol na koňa.Môjho koňa však škrabli nejaké hrable.Postavil sa na zadné a prednými nohami mával vo vzduchu.Skoro som spadol,a revolverom som zložil toho čo to spravil.Kôň sa rozbehol a prekĺzol cez dieru medzi nich.Otočil som sa.Lily akurát liezla na svojho koňa,keď som videl jedného ako sa k nej zakráda.Strelil som po ňom.Bezvládne sa zviezol k zemi.Namieril som na ďalšieho a vystrelil,no nič sa nestalo.Náboje!Trklo mi,vitiahol som nejaké z vrecka kabáta a začal som ich vkladať do zásobníka.Lily dobehla ku mne.Za nami utekali dedinčania.kopli sme koňe do slabín a rozbehli sa k hradu.Dedinčania to potom vzdali a zmizli nám z dohladu.Čokoro sme dobehli k hradnej bráne.Zokočil som z koňa a hladel na dieru v bráne.Preliezol som cez ňu a rozhliadol sa.Nikde nikoho.Lily prešla za mnou a rozbehla sa schodom.Nasledoval som ju,s rukami na revolveroch.Počuli sme štrngot mečov.Odbočili sme a na chodbe sme videlu jedného z Feliosovej družiny.Mával mečom proti nejakej žene,ktorá mala na sebe biele šaty a v rukách držala kord.Prekvapene som sledoval,ako neznáma s ľahkosťou odrážala jeho rany.Vytiahol som revolver no nestihol som.Žena pustila kord.Oči jej sčerveneli,zuby sa zvečšili.Skočila po mužovi,zvalila ho na zem a zahryzla sa mu do krku.Vystrašene som na to hladeľ.Z mužového hrdla sa vidral posledný tichý výkrik.Po chvíli odtiahla od muža hlavu a utrela si krv z pier.Zobrala do ruky kord a povedala:,,Ty si asi Lily,kamarátka mojej Pani.Poď za mnou,zaveziem ťa k nej".Začala ladným krokom kráčať po chodbe.Lily kráčala hneď za ňou.Na schodoch a odohrával ďalší boj.Jedna na strane Lauri,a muž na strane Feliosa.Muž jej vyrazil kord z ruky a prepichol ju.ona sa len zasmiala,vytiahla si meč z tela a prepichla jeho,pričom mu aj zahryzla do krku.Potom sa však rýchlo odtiahla.Pery mala zakrávavené a do červených očí sa začala miešať zelená.Začala sa mykať.Raz mala len dva ostré zuby,raz mala črty vlka.Potom spadla na zem a už sa nepohla.Dievčina pred nami smutne pozrela na mŕtvu spolubojovníčku a dalej nás viedla chodbami.Niekde me videli mŕtveho muža z Feliosovej skupiny,ženu s Laurinej skupiny ako bezvládne ležia v bielych šatách.Niekde akurát bojovali,alebo utekali.Dobehli sme k točitým schodikom a utekali sme hore.Dievčina zastala a vrátila sa na začiatok schodov.Kord zasunula do puzdra a zostala stáť.Ešte raz som sa za ňou obzrel,a nechajúc ju oproti svojmu osudu kráčajúc hore schodmi.zastali sme pred dubovými dverami.Lily si popravila náhrdelník,aby ho bolo vidno a zaklopala na dvere.Priezor na dverách sa po chvíli otvoril.v malej štrbinke sa ukázalo belasomodré oko.Chvílu na nás nedôverčivo hladelo,keď si všimlo náhrdelník.skúmavo tam pozrelo.Spoza dverí sa ozval vískot.Priezor sa zabuchol.Zmetene som hladel na dvere,až sa otvorili a z nich s krikom vybehla dievčina v bielych šatách a vrhla sa Lily okolo krku.
,,Lillien!"skríkla.
,,Laura"Pevne sa objali a dlho sa stíkali,zatiaľ čo ja som prešlapoval s nohy na nohu a zmetene som na nich hladel,a keď som dole počul štrgot zbraní odkašlal som si a povedal:,,Ehm,nechcem rušiť vaše zvítavanie ale tam dole sa zabíjajú a nemali by sme tu len postávať"povedal som a ruky som založil na opasok.
,,Jasné,nestresuj,už ideme!"povedala Lily a začala vbehla do jednoducho zariadenej miestnosti.Laura vošla za nou a ja tiež,pričom som zavrel dvere.Poobzeral som sa a pohlad sa mi zastavil na okne,na ktorom mal pritisnutú tvár Felios,vo svojej vlkodlačej podobe.
,,Už zase..."vytisol som zo seba.