20.Výmena
IVAREEL
Lily sa otočila a prekvapene pozrela na Feliosa.Takmer okamžite vitiahla revolvery a namierila na Feliosa.Tan vyplazil jazyk a preskočil do druhého okna.Do dvier začalo niečo narážať.Laura traslavo virkíkla a odbehla hlbšie do miestnosti.Zmeravel som a vitiahol som revolvery.Dvere sa vyvalili a dnu vtrhol vlkodlak.Hneď som sa tam otočil a vystrelil.Bol som však príliž pomalý a zostrelil som vázu.Znova som vystrelil.Znova vedla.Vlkodlak schmatol Lily okolo pása.Stihla vystreliť do okna.Zasiahla Feliosovo plece.
,,Nie!"skríkol som a začal som ako divý strielať do vlkodlaka.Párkrát som ho strelil,no on vložil brániacu a kopiacu Lily pod pazuchu a vybehol z miestnosti.Felios tiež zmizol.
Chvíľu som bezvládne stál s revolvermi v rukách. Lily..bola niekde v Feliosom. Vzadu som počul Laurin výkrik. Nemohli dostať aj ju. Otočil som sa a rozbehol som sa do miestnosti, kam odbehla. Videl som, ako sa s kordom bráni proti štyrom vlkodlakom. Namieril som revolvere na nich a spustil som strelbu. Vďaka tomu že sa nehýbali tak mrštne a že som bol poháňaný hnevom som im venoval pár rán do hlavy. Posledný vlkodlak spadol na nočný stolík a už sa nepohol.
"Uf, dlho som sa tak nebila" povedala Laura a utrela si kord. Venovala mi svoj belasomodrý pohľad.
"Lily??" Spýtala sa.
"Felios" Odvetil som a prišiel som k oknu. Vydel som...tých dedinčanov so sekerami a inými úžasnými zbraňami, niekoľko Feliosových mužov....a Felios. Stál v strede nádvoria. Pri ňom kľačala zviazaná, a spútaná Lily.
"Počuješ ma holúbok?" počul som krik Feliosa. Otvoril som okno a strčil som doň hlavu, tak aby ma videl.
"Holúbok, ponúkam ti možnosť, ako zachrániť túto Ružičku." povedal, chytil do rúk jej vlasy a pričuchol k nim.
"Počúvam" skríkol som po ňom. Dával som si pozor, aby sa môj hlas netriasol hnevom.
"Viem, že by si si rád zachránil svoju kožu. Nechaj mojich mužov zobrať Lauru, a ja ti dovolím odísť spolu s ňou" mykol hlavou k Lily. Pozrel som na ňu. Krútila hlavou.
" Ak neprímem?" zakríčal som.
Felios sa uškrnul.
"V tom prípade vezmem hrad útokom."
"Daj mi čas na rozmyslenie"
"Máš minútu, potom to moji muži vezmú útokom".
Otočil som sa k Laure.
"Vydaj ma im."
"Zabijú ťa."
"Umriem pre svoju sestru."
"Do smrti by si to vyčítala a mne tiež."
"Prenesie sa cez to."
"Nie to ti nedovolím" Pokrútil som hlavou.
"Treba nejakú pascu vymyslieť." Pozrela sa na mňa. Chvíľu som na ňu hľadel. Potom, som sa uškrnul.
"Ver mi"
" V tomto momente, nemám na výber."
"Felios!" Skr´íkol som von oknom.
"Áno, holúbok?" Počul som, jeho výkrik.
"Rozhodol som sa, tvoju ponuku prijať."
"Vedel som, že sa rozhodneš správne."