21. Nevydarený plán
IVAREEL
Felios ma očakával na nádvorí, kam som mal doviesť Lauru. Pomaly som schádzal dole schodmi. Len, čo sme došli na prízemie som videl plno Lauriných, ale aj Feliosových bojovníkov. Nevedel som, kde je zvyšok Lauriných bojovníčiek, no len čo som zišiel k nám prišli dvaja vlkodlaci. Odolal som pokušeniu spustiť streĽbu a zdvihol som ruky.
"Je neozbrojená" Povedal som. Samozrejme ja som bol- aj jej kord som mal za opaskom.
Vlkodlaci prešli okolo nej a kráčali popri nás.
Prišli sme na nádvorie. Videl som Lily- kľačala spútaná, s zaviazanými ústami- nemusela nič hovoriť- jej pohľad hovoril za všetko- nechcela, aby som to spravil, no mal som blán. Venoval som jej upokojujúci úsmev.
Hneď za Feliosom stálo niekoľko desiatok Vlkodlakov a za nimi dedinčania.
"Tu je Laura" Povedal som. Felios prikývol a ukázal na Lily.
" A tu je ružička." zaškeril sa. Jeden vlkodlak schytil Lauru, druhý zobral Lily a vymenil ich- Lily priniesol ku mne a Lauru k Feliosovy.
Ten sa na ňu vyškieral no nevnímal som ho. čo najrýchlejšie som odpútal Lily.
"Akosi mohol, vieš že mi na nej záleží ako..." Nevnímal som ju, Spoza opaska som vytiahol revolveri.
"...Mal som chuť roztrhnúť tvoje hrdlo už dlho...Upírska krv len škodí a...." Jeho dlhý, víťazný monológ prerušila skupina výstrelov z môjho revolveru. Keďže zvieral Lauru v rukách, pustil ju a pozrel na mňa.
"Holúbok, to si nemal!" Zreval a vlkodlaci sa po mne rozbehli. Aj dedinčania.
"Laura!!" Skríkol som a vytiahol som jej kord a hodil jej ho.
Nevedel som, či ho chytila. Nevedel som, čo bolo s Lily, čo bolo s Laurou. Videl som tonáž vlkodlakov, ktoré sa na má rútili. SPustil som paľbu, no revolveri cukali naprázdno. pustil som ich na zem, no nestihol som tasiť kord. asa vlkodlakov ma zvalila. čakal som, že ma zjedia. Rozkúšú a dotrhajú. Počul som Feliosov krik: " Ten, je môj"
Vtedy sa i zotmelo pred očami a už som nevnímal okolitý svet.
Prebudil som sa. Doteraz som svoje boľavé plece nevnímal, lebo som mal čo robiť. Teraz sa bolesť ozývala naplno. Videl som...tmu. Zase. Ležal som na zemi v divnej polohe- akoby ma len pohodili.mal som na sebe svoje oblečenie, no bez zbraní. Bola to veznica, podobná tej predtým.
"Lily? Laura?" spýtal som sa. Hlas som mal slabý, a chrapľavý. Všetko ma bolelo. Odpovedalo mi len ticho. Asi nás dali oddelene alebo sú...nemysli na to! Nie sú mŕtve. Budú v pohode.
"Nikdy by som do teba nepovedal toľko odhodlania. A odvahy. Musím uznať- šokoval si ma. " Povedalo niečo z tmy predomnou. Nepotreboval som, aby sa predstavoval. Felios.
"Minule, si ma v aréne celkom dostal. Dosť som ťa podcenil. No, teraz to už neurobím."
"Znova chceš zistiť, že ťa porazím?" spýtal som sa. Môj hlas znel síce chrapľavo a na nešťastie, slabo.
Zasmial sa.
"Nie...nie úplne."
"Nechápem" povedal som.
"Pochopíš...no ja idem. Na!" Do rúk mi hodil kus mäsa. Aj keď som bol hladný, odložil som ho na tácku vedľa seba. Nechcel som, aby ma otrávil.