24. Voz do neznáma
IVAREEL
Len, čo sme vyšli z nory, teda, jaskyne ktorá sa tiahla napoly pod zemou a napoly nad zemou, sme po nejakej dobe vyšli na cestu. Tam čakala trojica veĽkých, prikrytých vozov, Naložili ma do jedného vozu, kde som sa mlčky zakrútil do kabata. Dnu, ku mne nasadol pol tucta vojakov a začali sme sa hýbať. Medzi vojakmi bol aj ten, čo ma zachránil.
Nezmohol som sa na slovo- dlho som nehovoril, tak som na nich len vďačne pozrel.
"Ako sa voláš?" pokúsil sa o rozhovor ten, čo ma zachránil, no nikam nedošiel. Ledva som jeho slová zachytil. Zaspal som.
Prebudil som sa, keď sme zastali. ZVedavo som zdvihol hlavu, akurát keď sa vojaci bavili.
"Nuž, mala asi štyri rôzne odseky. Zbrojnicu, a veznicu. Bolo to len menšie sídlo"
"Aha...a kde ste ho našli?" mykol jeden z vojakov hlavou ku mne. Bavili sa o tej nore.
"V úplne poslednej veznici. Mal šťastie"
" Kde by mohlo byť ďalšie? Toto bolo štvrté?"
"Piate. No, nachádzajú sa v lese Seergate, takže...asi niekde tam. Sídlo divokých a vlkodlakov. Dokonalé miesto na boj."
Zdvihol som hlavu. Male sídlo. Štyri. Ďalšie. Mohli žiť.
Jeden z vojakov sa otočil ku mne.
"Prebral si sa. Ideme napojiť kone. Môžeš sa najesť, a prejsť. Nadýchať vzduchu."
Prikývol som, no aj tak mi museli pomôcť z voza.
Boli sme v strede lesa na čistinke. Tri vozy boli zastavené doo polkruhu a kone boli zoradené vedľa seba a priviazané o strom. Pred vozmi sa krčilo niekoľko stanov, jeden veĽký stan a ohnisko. Všade pobehovali vojaci, plne vyzbrojený- niekoľko ich stálo a strážilo, hľadelo do hustého lesa, Niekoľko sa krčilo v stanoch a niekoľko sa ohrievalo pri ohnisku. Bola jeseň. Zem pokrývali listy a stromy boli polonahé.
Vojaci, mi museli pomôcť, dôjsť k ohnisku. Sedel tam kapitán, spolu s dvoma dôstojníkmi a pozorne sledovali mapu. Kedže som prišiel z boku, nemal som šancu nazrieť naňu.
" To je on." Poznamenal kapitán a pozrel na mňa. Zroloval mapu. Vojaci mi pomohli sadnúť a každý sa usadil po jednom mojom boku.
" Povedal vám niečo?" spýtal sa kapitán vojakov.
"Nie, pane" odpovedal jeden. Kapitán sa otočil ku mne.
" Pane, bolo by vhodné, aby ste nám pomohli. Predstavili sa. Povedali, ako a kde vás chytili, či viete o niečom od strážcov alebo..." Ostal len tak s rukami vo vzduchu..Potom ich sklopil a vzdychol si.
"Muselo to byť ťažké, žiť vo vezení, ale môžete sa nám aspoň tak odvďačiť. Môžeme vás zaviesť do kráľovského mesta- máme tam namierené- dať vám zásoby, nejaké zbrane a peniaze.
Otvoril som ústa. Vôbec, som svoj hlas nespoznával. Znel mi cudzo- akoby vravel niekto iný.
"Ivareel." dostal som zo seba.
Kapitán prikývol a vystrel ku mne pravú ruku, ktorá sa skrývala v mohutnej rukavici.
"Kapitán Sher, velím tomuto oddielu" povedal. Uchopil som jeho ruku a potriasol si s ním. Ledva som zdvihol ruku.
"Hrad. Zámok. Na kopci. Pol dňa cesty od...mesta. Neviem." nevedel som si spomenuť na názov mesta.
"Tam ma chytili."
Hovoril som s námahou. Môj hlas bol až príliž zachrípnutý.
Kapitán prikývol.
"Zach.." zakašľal som," zachranili ste ešte niekoho?"
Kapitán pokrútil hlavou.
"Náš oddiel nie, ale je nás viacej."
Prikývol som.
Kapitán rozvinul mapu a pokračoval v plánovaní.
Mne doniesol jeden z vojakov tanier s chlebmi, ktoré boli plnené mesom a ovocím a k tomu medovinu. Trochu ma to zregenerovalo a za pomoci vojaka, toho , čo ma zachránil, som sa rozhýbaval. Nohy som mal stuhnuté- boleli pri každom kroku. Párkrát ma musel pridržať, no podarilo sa mi rozchodiť bolesť nôh.
"Ja som Jean" povedal, keď som si sadol.
"Ja som Iv...." chcel som sa predstaviť, no prerušil ma.
"Viem, bol som vtedy pri tebe, keď si sa predstavoval. Ak chceš, môžeš navštíviť v meste moju ženu a pozdraviť ju odo mňa."
"Ty do mesta nejdeš?"
"Nie, tiahneme do východných lesov- vraj je tam veĽké sídlo."
"Chcem ísť s vami"
"To by si musel narukovať v meste a prejsť trojmesačným výcvikom..."
"Fajn. Mohol by tento oddiel počkať?"
"Spýtam sa"
Sledoval som, ako Jean odchádza za kapitánom. Možno sú v tom veĽkom sídle. škoda len mojej dýky. Bola cenná- patrila otcovi. Vzdychol som si. Všimol som si, ako sa všetci balia.
"Čo sa deje?" spýtal som sa.
"Ideme do mesta." povedal Jean, keď prišiel ku mne a spolu s ním som išiel do voza.
"Kapitán rozhodol, že počkáme na teba a pár ďalších regrutov."