Prológ
Nebo krvácalo.Pohlad naň bol priam utrpením.na hviezdnatej oblohe bola trhlina ako po obrovskom noži.Svetlo z trhliny ožiarilo les,ktorý tvoril okolo skál a jazierka,velkosti futbalového ihriska,elipsu.V jazere kŕkali žaby,z lesa sa ozývali vtáky a iné zvery.Zrazu dačo padlo na skaly.Bol to..-človek?Telo bolo ľudské ale z chrbta rástol jeden pár bielych krídel,ktoré bývavali lesklé,no teraz boli zaprášené a celé krvavé.Oblečené mal bielu tógu ktorá bola dotrhaná a krvavá.Vlasy mal biele dlhé niekde po chrbát.Tú tvár by si človek zapamätal do konca života.Tvár bola sinavá od prachu,dorezaná no jasne sa na nej zračil hnev a bolesť.Oči mal modré,ako dva oceány,lenže boli plné smútku.No o chvílu ich vystriedal hnev.Vo vetre ešte padali pierka,a vytvorili koberec na mieste,kde tvor dopadol.Les a jazero stíchlo. Tvor sa postavil a a jednou rukou sa podoprel o skalu,druhú mal volne spustenú a hladel na trhlinu.,,Zradil si ma,Gabriel"ozval sa hlas.a zrazu sa trhliny zavrela a bola tma.Gabriel chcel vykročiť, no prv než položil nohu sa otočil.Vytiahol spoza pása dýku ktorú dostal od otca.zdvihol hlavu k miestu,kde bola trhlina.Zdvihol docharámanú ruku a zvolal,,Ja sa pomstím otec,to ti prisahám" a vtom zdvihol dýku a odrezal si ruku.Krv dopadla k mistu de Gabriel padol.,,Prisahám na svoju krv"povedal a dýku vrazil do zeme.Krvácajúci kýpeť zabalil do svojho obleku a držal ju pri svojej hrudi, a vykročil.Po obloesa rozlahol hlas ,, a to si bol môj oblubený syn ,Gabriel".
85B
(Miyu, 24. 7. 2011 19:18)